Rozospatý sa vytrieskam z postele. Pozerám von oknom – prší. No super. Zase do takého počasia :/ . S nevôľou opúšťam internát. Skúsim šťastie s MHD. Prejdem cez cestu a na chvíľu sa schovávam v zastávke. Autobus som nestihol. Tak potom pešo. Leje ako z krhly. Čas ma tlačí, nemôžem meškať. Idem. Neprejdem ani polovicu ulice a už cítim mokro v topánkach. To mám, ale zase šťastie. Skryjem sa pod strom a chvíľu čakám. Neprestáva liať, idem ďalej. Urobím asi 10 krokov a prestane pršať. Ach jaj. Tak idem s mokrými topánkami a už aj nohavicami do školy. Ako tak idem trnavskými ulicami, cítim sa ako na slalome. Tu mláka, tam mláka, prechádzam cez cestu, pozerám či je vhodné prejsť, čľup ! A do frasa. Stúpim do mláky. No kto mi toto bol dlžen ? Som ešte viac mokrý. Pokračujem. Dôjdem až na Študentskú ulicu a pokračujem v slalome. Chodník je tu pekne vykladaný kockami, no niekde sa vôbec nedá prejsť (obr. 1 – fotené poobede, menej vody).
Prichádzam na križovatku Študentská- Hospodárska a prechádzam na druhú stranu, cez most, kde je veľmi veľa vody (obr. 2 a 3 – fotené poobede, taktiež menej vody) . Človek musí preskakovať mláky, aby sa v nich neokúpal. Ďalej to už bolo relatívne dobre, netreba kupovať plťku.
Okolo obeda prišla búrka spojená so silným vetrom. Nielenže pribudli slalomové mláky, ale ešte aj opadané lístie a kvety zo stromov. No ako po tsunami. Cestou na intrák sa opäť ako skvelý lyžiar slalomár vyhýbam mlákam. Prídem pred poštu na Trojičnom námestí a čo človek nevidí – kúpalisko pre škriatkov ( obr. 4 ).
Človek nemá kadiaľ prejsť. A takto pokračujem až kým neprídem pred intrák. Tu treba prejsť cez cestu. Opäť je tu obrovská masa vody, tentoraz presne na prechode (obr. 5). Ako je na obrázku vidno, musíte sa postaviť vedľa zebry, čo môže byť dosť nebezpečné. Konečne dôjdem na intrák a hútam prečo je situácia taká aká je.
Keď sa tak nad tým zamyslím, zisťujem fakty. V meste sú chodníky robené z kociek. Nielenže sa po nich zle chodí, napr. ženám v topánkach s opätkami, prípadne korčuliarom, tak tieto chodníky sú často dnes už aj prepadnuté, či dokonca zle spravené a voda, ktorá sa na niektorých miestach zachytí nemá kam odtekať. Pri cestách len zriedka vidno kanál a aj tu na niektorých miestach voda stojí (obr. 6). Autá na takýchto miestach prechádzajú do druhého pruhu, len aby neostriekali okoloidúcich. Človek nemá na úzkom chodníku veľakrát kadiaľ prejsť, niekedy z tohto chodníka musí aj zísť dole. A niektorí bezohľadní vodiči vás ostriekajú aj tak.
A tak by som sa chcel spýtať : Robí mesto s touto situáciou niečo ? Plánuje sa nejaká oprava chodníkov, prípadne ich odvodnenie? Ako dlho ešte budú obyvatelia Trnavy slalomovať medzi mlákami ? Je takýto problém aj v iných mestách ? Ako to riešia inde ? A ako to vnímajú iný obyvatelia Trnavy ?